Známe osobnosti, punč, príbeh a pozvanie

Autor: Linka Detskej Istoty | 5.12.2014 o 12:21 | Karma článku: 7,05 | Prečítané:  765x

Ak by som tento príbeh neprežila, neuverím mu. Znie to ako jeden z príbeh zo série kníh Slepačia polievka. Scéna bola asi tákáto: tombola charitatívne akcie, vianočné trhy, fúka severák a sneží. Naokolo sa predával punč, pilo sa a zneli koledy. Bolo tak vianočne.   

Mojou úlohou je fotiť, Tak fotím. Behám okolo pódia, kukám ľuďom do tvárí a do punču, fotím hviezdy aj obyčajných ľudí. Spolu, tam v mraze.

V nejaký moment, keď pozerám na Sajfu, podíde ku mne dievča. Vyzerá ako malá Marfuśka, ale okáľe má bystré. Natrčí ku mne sáčok s farebnými gumovými slížami, že či nekúpim, že za jedno euro predáva. Chcela by si tak zarobiť na tombolové lístky. Jej cieľom je prvá cena, dvojdňový pobyt v Prahe. Chcela by tam poslať mamu s babkou. Usmejem sa, poďakujem sa, že nechcem, ale neprestávame sa spolu rozprávať. Navzájom si prídeme zaujímavé. Predtým než ide opäť predávať, jeden slíž mi podaruje. Dobre mi je z dievčatka, dávno som takého zaujímavého človeka nestretla. Fotím ďalej.

Obšmietam sa a cez kukátko foťáku sliedim po dave. Rada by so urobila fajné fotky, keď už som dostala túto zodpovednú úlohu. Medzi ľuďmi uvidím svoju kamošku, ako pomáha predávať tombolové lístky. Podíde ku mne a chvíľu sa rozprávame o predaji, o zime, o banalitách. Navrhne mi, aby som si kúpila, vraj: „Nikto si odo mňa nekúpil, tak aspoň ty si jeden zober.“ V duchu si poviem, že nechcem byť držgroš, a vo vrecku kabáta sa už aj tak niekoľko dní pohrávam s eurovou mincou. Vravím: „Ale tak vieš čo. Daj mi trinástku.“ Kamoška hľadá, no nízke čísla nemá. Všimla som si tridsaťdeviatku, tak si ju beriem, veď je to ako trinásťkrát tri. Vhodím lístok do vrecka a zvyknutá nevyhrávať žiadne ceny v podobných súťažiach rýchlo zabúdam. Opäť sa stávam fotografkou na plný úväzok.

Po stovkách fotiek, predaných punčoch, zaspievaných koledách a všelijakých kúskoch dejúcich sa na pódiu začína žrebovačka. Sledujem dianie a malá kamoška opäť stojí vedľa mňa. Ukažuje mi lístky, má ich päť. Dačo slížov sa jej teda predsa podarilo predať. S tenkým hláskom hovorí o prípadnej výhre, o tom, ako im stále niekto musí dáť peniaze, keď chcú niekam ísť. Rozprávame sa o výhrach a prehrách.

Prvý žreb však nie je jej, ani druhý, ani tretí. Snažím sa ju utešiť a vravím: ,,No veď o to nejde, aj keby si nevyhrala, je super, že si to skúsila´´... a podobné iné kecy, keď viete, že život je krutý a dievča pravdepodobne nič nevyhrá, ale nemáte odvahu povedať to tým nevinným očiam na priamo. Dievčatko mi príde ešte úžasnejšie, keď mi odvetí: ,,Veď ja viem, veď je to aj tak super, hlavne že sme tu´´ a usmeje sa. Rozmýšlam, že som si ten slíž mala kúpiť a previnilo uvažujem, či by sa to ešte nedalo. Nedalo, už sa žrebuje. To je v keli. Vytiahnem svoj žreb a dávam ho slečne. Je to taký klam, ale aspoň pocitovo ich bude mať viac, vravím si aby som upokojila svoje svedomie.

Porade sa žrebujú čísla a míňajú sa ceny. Dievčatko niečo vyhrá. Nič fantastické, ale dobre jej je. Teší sa tak krásne, akoby na svete neexistoval krajší dar, ako tá papierová taška so zopár letákmi a nálepkou. So očarená stále viac. Na záver prichádza na rad posledná veľká cena. Sajfa vyhlási číslo. Je to tam!

Dievčatko začne výskať a ja stojím a je to také zvláštne. Číslo výherné je, ako už iste viete, práve tá tridsaťdeviatka. Hlavou mi beží, že som mohla ísť na víkend do Prahy, že to takto malo byť, že som nikdy nič nevyhrala a práve teraz ke.... zvláštny pocit však nemá šancu. Dievčatko ku mne pribehne a silno ma objíme. Spolu začneme vyhukovať a smiať sa. Dievčatko kričí: „No to bol ten od teba, vieš ten čo si mi dala.“ A objíme ma riadne okolo pása.

Aj teraz ako to píšem, je mi z toho dobre, tak mimo čas a realitu. Fantasticky. To dievčatko ma dostalo od prvej chvíle a vravím si, že hádam sa nám ešte pretnú cesty. To darovanie, to bolo to najlepšie, čo som mohla spraviť. Ten výlet, akokoľvek úžasný, by mi nenahradil tento pocit. Ani neviem, ako ten pocit pomenovať. Je to možnosť byť tým, kto niečo odovzdá druhému: vec, myšlienku, podporu. Tak obyčajsky, iba pre radosť. 

Tento príbeh bol napísaný jednou z našich pracovníčiek LDI a zachytáva momenty z akcie Slávnostné rozsvietenie vianočného stromčeka a punčariáda 2013. Tento rok bude už po siedmykrát v nedeľu, 7. decembra na Hviezdoslavovom námesti v Bratislave. Môžete sa tešiť na známe osobnosti, tombolu, hudobnú kapelu Slovak tango a mnohé ďalšie. 

Všetko o nedeľnom podajatí našej facebook stránke  alebo priamo na facebook udalosti. Môžete si pozrieť aj fotky z minulého ročníka podujatia. 

Začiatok minuloročného podujatia  spoločne so SajfomZačiatok minuloročného podujatia spoločne so Sajfom (Linka detskej istoty)

Tešíme sa na vašu účasť! 
(Vďaka za grafické spracovanie 5Š.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?